Život Prešova
online
online
Pripomíname si Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu
23.08.2023 Celý región
Brusel
23. augusta (TASR) - Hlavným zmyslom Európskeho dňa spomienky na obete
stalinizmu a nacizmu je zachovať spomienku na obete masových deportácií a
vyhladzovania a zároveň posilniť demokraciu, mier a stabilitu na
európskom kontinente. Tento deň, ktorý je známy aj ako Medzinárodný deň
čiernej stuhy, pripadá na 23. august. Prvýkrát si ho obyvatelia
európskeho kontinentu pripomínali v roku 2009.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) o tom rozhodli v apríli 2009 v Bruseli na podnet iniciatívy skupiny poslancov z roku 2008. Vtedajší predseda EP Hans-Gert Pöttering zverejnil v septembri 2008 písomné vyhlásenie, v ktorom navrhol, aby bol 23. august vyhlásený za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu. Pod vyhlásenie sa podpísalo 409 poslancov, čím sa tento dokument stal oficiálnym stanoviskom EP.
Europoslanci schválili nasledujúci rok, 2. apríla 2009, uznesenie s názvom Svedomie Európy a totalitarizmus. Pripomenuli, že masové deportácie, vraždenie a zotročovanie stalinizmom a nacizmom sa radia medzi vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a sú nepremlčateľné. A to na základe Európskej dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohody OSN o nepremlčateľnosti zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
Pamiatka obetí totalitných a autoritárskych režimov v Európe aj mimo nej sa každoročne pripomína 23. augusta. Práve v tento deň roku 1939 uzatvorili v Moskve komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko pakt Molotov-Ribbentrop. Oficiálna Zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík bola takto nazvaná podľa ministrov zahraničných vecí oboch štátov Viačeslava Molotova a Joachima von Ribbentropa.
Hoci dohodu podpísali ministri zahraničných vecí, v skutočnosti ju zosnoval Hitler so Stalinom. Pakt Molotov-Ribbentrop otvoril bránu k druhej svetovej vojne a všetkým druhom totalitného násilia od nútenej migrácie cez otrockú prácu a vojnové zločiny až po genocídu, ktorá nemá vo svetových dejinách obdobu - holokaust.
Niektorí historici považujú za pozoruhodné, ako sa na znení dokumentu dohodli dve dovtedy proti sebe nezmieriteľne stojace ideológie. Na jednej strane nacionálny socializmus, ktorý označoval Sovietsky zväz za pevnosť európskeho boľševizmu, a na strane druhej sovietsky komunizmus, ktorý opisoval nacistické Nemecko ako najagresívnejšiu krajinu na svete.
Ako každý rok, tak aj tento, organizuje Európska sieť Pamäť a Solidarita v rámci Európskeho dňa spomienky na obete stalinizmu a nacizmu medzinárodnú vzdelávaciu kampaň s cieľom priblížiť význam týchto udalostí Európanom a zachovať v ich mysliach 23. august ako symbol pamiatky obetí totalitných režimov 20. storočia. Dôležitou súčasťou tohto podujatia je špeciálne pri tejto príležitosti vytvorená známka "Remember.August 23" (Pamätaj.August 23).
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) o tom rozhodli v apríli 2009 v Bruseli na podnet iniciatívy skupiny poslancov z roku 2008. Vtedajší predseda EP Hans-Gert Pöttering zverejnil v septembri 2008 písomné vyhlásenie, v ktorom navrhol, aby bol 23. august vyhlásený za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu. Pod vyhlásenie sa podpísalo 409 poslancov, čím sa tento dokument stal oficiálnym stanoviskom EP.
Europoslanci schválili nasledujúci rok, 2. apríla 2009, uznesenie s názvom Svedomie Európy a totalitarizmus. Pripomenuli, že masové deportácie, vraždenie a zotročovanie stalinizmom a nacizmom sa radia medzi vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a sú nepremlčateľné. A to na základe Európskej dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohody OSN o nepremlčateľnosti zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
Pamiatka obetí totalitných a autoritárskych režimov v Európe aj mimo nej sa každoročne pripomína 23. augusta. Práve v tento deň roku 1939 uzatvorili v Moskve komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko pakt Molotov-Ribbentrop. Oficiálna Zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík bola takto nazvaná podľa ministrov zahraničných vecí oboch štátov Viačeslava Molotova a Joachima von Ribbentropa.
Hoci dohodu podpísali ministri zahraničných vecí, v skutočnosti ju zosnoval Hitler so Stalinom. Pakt Molotov-Ribbentrop otvoril bránu k druhej svetovej vojne a všetkým druhom totalitného násilia od nútenej migrácie cez otrockú prácu a vojnové zločiny až po genocídu, ktorá nemá vo svetových dejinách obdobu - holokaust.
Niektorí historici považujú za pozoruhodné, ako sa na znení dokumentu dohodli dve dovtedy proti sebe nezmieriteľne stojace ideológie. Na jednej strane nacionálny socializmus, ktorý označoval Sovietsky zväz za pevnosť európskeho boľševizmu, a na strane druhej sovietsky komunizmus, ktorý opisoval nacistické Nemecko ako najagresívnejšiu krajinu na svete.
Ako každý rok, tak aj tento, organizuje Európska sieť Pamäť a Solidarita v rámci Európskeho dňa spomienky na obete stalinizmu a nacizmu medzinárodnú vzdelávaciu kampaň s cieľom priblížiť význam týchto udalostí Európanom a zachovať v ich mysliach 23. august ako symbol pamiatky obetí totalitných režimov 20. storočia. Dôležitou súčasťou tohto podujatia je špeciálne pri tejto príležitosti vytvorená známka "Remember.August 23" (Pamätaj.August 23).
0
www.ZIVOTPO.sk
